02.11.2022 | Terézia Miháliková
Možno ste už zachytili, že od 1. augusta prišlo Fínsko so zmenou v rodinnej politike. Cieľom je zjednodušiť skĺbenie rodiny a kariéry a zároveň podporiť vyvážené rozdelenie rodičovských zodpovednosti. Čo je nové?
Tak sa teda poďme pozrieť, ako je to u nás. Na Slovensku platí, že žena má materskú 34 týždňov (8 mesiacov), príp. aj viac, ak ide o osamelú matku, matku dvojčiat a pod. Potom môže dávku označenú ako materské poberať aj otec (28 týždňov), ak má záujem.
Od 1.11.2022 môžu otcovia poberať otcovskú dovolenku v rozsahu 2 týždňov počas prvých 6 týždňov od narodenia dieťaťa. V praxi to znamená, že otcom nevzniká voľno navyše, ale aktuálne obdobie poberania dávky “materské” 28 týždňov si môžu rozdeliť. Prvé dva týždne môžu čerpať hneď po narodení dieťaťa bez ohľadu na to, či matka dieťaťa poberá dávku materské alebo rodičovský príspevok. Po skončení materskej ešte môže jeden z rodičov poberať rodičovský príspevok do 3 rokoch veku dieťaťa.
Vo Fínsku, ak sa po novom vystriedajú obaja rodičia, môžu pokryť starostlivosť o dieťa po dobu 14 mesiacov (vrátane 40 dní “tehotenského” - pregnancy allowance). Podpora je priznaná na 6 dní v rámci týždňa. To znamená, že jeden deň v týždni nemá “preplatený”.
Keď to vidíme takto napísané, veľký rozdiel v trvaní podpory tam nie je. Tak prečo potom vzbudzuje táto zmena vo fínskej rodinnej politike takú eufóriu a nadšenie?
Keďže sa téme návratu žien do práce venujem už nejaký piatok, vnímam, že táto téma má 2 základné roviny:
1. Legislatívna rovina
V rámci nej sa môžeme porovnávať s inými krajinami. Môžeme diskutovať, porovnávať výšku príspevkov, nároky jednotlivých aktérov a administratívnu či byrokratickú záťaž. Určite je čo vylepšovať. Keď však hovoríme o dobách vyplácania podpory, je férové si priznať, že možnosti, aby poberali materské obaja rodičia, sú aj u nás.
2. Mindset spoločnosti
A tu narazíme na tie najväčšie rozdiely. Vo Fínsku v tom majú jasno: rodičia sú si rovnocenní pri starostlivosti a mali by sa obaja podieľať na výchove detí. Preto prišli s touto úpravou rodinnej politiky, a preto aj tá zmena názvu na všeobecné parental leave. U nás, naopak, ešte stále vidíme pozostatky myslenia, že žena sa má starať o deti a muž zarábať peniaze. To neznamená, že tento model je zlý. Len neberie do úvahy, že niektoré rodiny by si to chceli zariadiť inak.
Mindset nastavený na ženu - matku a otca - živiteľa je podporovaný aj modelom trojročnej rodičovskej. Aj keď postupne prichádza zmena mindsetu aj u nás, stále je len na začiatku.
Teraz možno čakáte, že napíšem, ako by ženám pomohlo, keby sa tá lehota skrátila. Vnímam, že takéto radikálne riešenie by tiež nebolo najlepšie. Som presvedčená, že ideálna dĺžka materskej neexistuje. Niektorej žene vyhovuje byť doma krátko a má túžbu/potrebu sebarealizácie aj mimo materských priorít. Aj keď máloktoré chcú odísť do práce na celý deň, často na tieto ženy v našom nastavení pozeráme ako na kariéristky. Iné zasa vidia veľký zmysel v tom, že sa venujú dieťaťu naplno doma 3 roky.
Namiesto toho, aby sme sa snažili plošne rozhodnúť, čo je pre ženy najlepšie, nechajme to rozhodnutie na nich. Zamerajme sa na to, aby tie ženy, ktoré sa chcú vrátiť, mali na to podmienky. Realita je totiž taká, že už aj po 3 rokoch materskej je veľká výzva umiestniť dieťa v škôlke, či nájsť si prácu, ktorá by umožňovala zladiť rodinný a pracovný život. Vo výsledkutie ženy, ktoré by sa aj chceli vrátiť skôr do práce, zostávajú doma.
A tu sa dostávame k ďalšej rovine a to je pripravenosť pracovného trhu na flexibilné pracovné podmienky. Tu platí už spomínaná veta: ak chceme, aby sa ženy čo najskôr zamestnali, musia mať na to vytvorené podmienky. Trojročná rodičovská dovolenka u nás spôsobila aj to, že flexibilita bola dlho raritou.
V krajinách, kde sa ženy vracajú do práce oveľa skôr, sa tomu prispôsobil aj pracovný trh a flexibilné pracovné podmienky sú bežné. Situácia s flexibilnými a čiastočnými úväzkami sa pomaly zlepšuje aj u nás, preto som zámerne použila minulý čas. Ešte stále to však nie sú samozrejmosťou.
Koho zaujímajú čísla, tu je zaujímavá štatistika z Eurostatu: na Slovensku pracovalo na skrátený úväzok necelých 7 %, vo Fínsku skoro 20 % a v Holandsku 75 %. Viac o aktuálnej situácií v rámci flexibilných úväzkoch na Slovensku sa dočítate tu.
Jedno zázračné riešenie asi nie je. Nekopírujme bez rozmyslu rodinné politiky iných krajín, máme iný historický kontext aj súčasnú situáciu. Inšpirujme sa, vyberajme to najlepšie a prispôsobme to našim podmienkam.
Práve teraz by mamám najviac pomohlo:
Som si istá, že foriem pomoci je viac. Zaujíma ma, ako túto tému vnímate vy. Čo by podľa vás najviac pomohlo ženám pri návrate do práce?
Chcem bezplatnú konzultáciu
